História futbalu v Krupine


Po vzniku ČSR a po oslobodení Slovenska spod maďarskej okupácie v roku 1919 prišli do Krupiny českí vojaci, ktorí sem priniesli prvú futbalovú loptu. Po roku 1920 sa v Krupine aj s futbalom, neskôr s volejbalom, stolným tenisom... V roku 1920 tu vznikla telovýchovná organizácia Sokol, ktorej zakladateľom bol správca Krupinskej sporiteľne Gustáv Šuhajík. Ďalší spolok, Orol Krupina, vznikol v máji 1921. V 30-tych rokoch, keď sa hospodárska situácia v republike a zvlášť na Slovensku zhoršila boli v meste dva športové kluby:  Krupinský telovýchovný klub (KTK), ktorý sa venoval prevažne futbalu a Športový klub (ŠK). Prvé futbalové ihrisko v Krupine bolo na dnešnej Jesenského ulici oproti budove Poľnohospodárskeho učilišťa. Keďže športové akcie rušili vyučovanie v novej meštianskej škole, ihrisko museli umiestniť na bývalé jarmočisko. Otvorili ho priateľským zápasom s FTC Šahy 21. mája 1933. Na futbalové zápasy, ktoré bývali spravidla v nedeľu chodilo veľa divákov. Postupne sa do mužstva dostávali aj hráči z Krupiny, keďže v tom čase sa aktívne športu prevažne venovali vojaci 26. pešieho pluku. V auguste 1939 hral v Krupine slávny ŠK Slovan Bratislava. Hlavnými organizátormi športu v tom čase boli najmä dr. Eiserth, Šmakal, Gyarmathy, Lackovský, Slimák, Francisty, Dubovský, Klinec, Mráz a ďalší.

Druhá svetová vojna pozastavila aktívnu činnosť vo všetkých druhoch športu. K novému širokému rozmachu športových aktivít dochádza po roku 1945. V tomto roku sa odohral pamätný futbalový zápas medzi družstvom Krupiny a rumunskými vojakmi v deň, keď mal pohreb výborný futbalista B, Šomodský. V rokoch 1945 – 1948 pokračovali vo svojej činnosti oddiely KTK a ŠK Krupina. KTK bol hospodársky slabší, vlastnil len futbalové ihrisko a jednu prezliekareň na mestskej tržnici. Mal okolo 100 členov a vo výbore pracovali: dr. Eiserth, Gyarmathy, Černica, Lukáč, Fonód a ďalší. Hospodárske a materiálne zabezpečenie sa hradilo z príspevkov členov, zo zábav (silvestrovská, maškarné plesy, hroznová ...), z ktorých zisk tvoril fond na prevádzku futbalového oddielu. Vtedajší funcionári pracovali rovnako ako futbalisti úplne zdarma – z lásky k športu. V tomto období sa konali pravidelné súťažné zápasy s družstvami ako Šahy,  Modrý Kameň, Želiezovce, Pohronský Ruskov, Banská Štiavnica, Kremnica, Brezno, Dubová, Zlaté Moravce, Nemecká, Cinobaňa, Lovinobaňa, Bučina Zvolen a iné. Keď v roku 1949 ihrisko na jarmočisku už rozmermi nevyhovovalo, postavili nové na Dolných lúkach, kde v roku 1969 vznikli až tri futbalové ihriská. Oddiel dosahoval pomerne dobré výsledky, vojaci z mesta po vojne odišli, hrávali len domáci, prípadne jeden – dvaja výborní futbalisti z iných miest ako boli R. Pechar, J. Urban, O. filipko, P. Mesiarik, J. Vaculík, P. Babiak, M. Kovalčín, O. Mojžiš, z ktorých viacerí hrávali aj prvú futbalovú ligu.
V roku 1948 (aj pod vplyvom politických udalostí) došlo k zlúčeniu KTK a ŠK Krupina, keď vznikol Sokol Čadič Krupina. Predsedom sa stal J . Galko, ďalšími členmi boli: Bolvanský, Mokoš, Víbošťok, Kukla, Slúka, Srnka... Najíntenzívnejšiu činnosť vyvíjal futbalový  a tenisový oddiel. Tieto úspešne súťažili na majstrovstvách kraja. Činnosť tohto športového oddielu skončila roku 1952, keď v meste vznikol Tatran Krupina a keď sa telovýchovné hnutie v celej republike začalo budovať na základe dobrovoľnej telovýchovnej organizácie. V tomto roku hrávali krupinský futbalisti najvyššiu krajskú súťaž a vtedy už mali aj pravidelných trénerov, akými boli: Daučík, Filipko, profesori Kelenský a Petrovič, neskôr Kóhn, Krkoš... V päťdesiatych rokoch boli mimoriadne aktívny funkcionári Veľký, Mokoš, Víbošťok, Paulíny, Longauer, Fekeš, Chudík, Adamský, a z hráčov bratia Brhlíkovci, Beniačovci, Plózerovci, Slámka, Krkoš, Grniak, Želiezka, Bálik, Weiss, Rosevák, Turek, Kvasovci, Štulrajter, Sýkora, Kudla, Fonód, Barták,  Almásy, Klimko, Mokoš, Sedmák,Matúška, Gubányi, Brza, Miko, Borguľa a mnohí  ďalší. Do roku 1960 žilo futbalom celé mesto.  

Od roku 1960 bol športový oddiel Tatran Krupina premenovaný na TJ Strojár Krupina, Medzi vyznamných predstaviteľov po roku 1960 patrili funkcionári: Rosevák, Kudla, Lonagauer, Ladziansky, Jančov, Šmakalová, Veľká, Kosorínová. Funkciu predsedu TJ vykonával v rokoch 1963 – 1981 Ján Veľký. Hráčmi futbalového oddielu boli v tom období Krkoš, machovič, Želiezka, Kvasovci, Brhlíkovci, Miko, Moncoľ, Klimko, Borguľa, Sedmák, Almásy, Plózerovci, Beniač. Na Dolných lúkach sa kvôli výstavbe strojárskych závodov dvakrát premiestňovalo ihrisko. V súvislosti s budovaním závodu sa postupne začalo uvažovať o novom všešportovom objekte. Tejto náročnej úlohy sa po roku 1960 ujal vtedajší MsNV. K oficiálnemu otvoreniu došlo 13. septembra 1969 futbalovým zápasom s Odevou Trenčín, vtedy popredným klubom I. Československej ligy. Na štadióne postupne pribudla atletická dráha a dve volejbalové ihriská. Predsedom futbalového oddielu bol v tomto období Vladimír Packa. Začiatkom 80-tych rokov bol najúspešnejším oddielom futbalový, ktorý po viacročnej stagnácii postúpil znova do prvej triedy. Boj o postup trval niekoľko rokov a rozhodujúci vplyv na konečný úspech mali: J. Veľký – predseda TJ, Fraňo – vedúci mužstva a tréneri prof. Klenský, prof. Petrovič, dr. Moncoľ, V. Šando a J. Kršiak. Z hráčov tejto generácie viac rokov hrali: Podmanický, Balko, Brnčo, Gibas, Cerovský, Pramuka, Oťahel, Kysč, Benko, Vaškor, Benedek, Oravec, Babiak, Bukovčan, Víbošťok a iný. Koncom 80-tych rokov dochádza vo futbalovom oddiele k úpadku. Na prelome tisícročia hrajú krupinský futbalisti stými, čo pred pár rokmi hrávalo krupinské „B“ družstvo.

Po roku 1990 sa klub Spojené závody Krupina rozdelil na tri kluby: KTK Krupina – oddiely stolný tenis a tenis; TJ Športové kluby: oddiely atletický, volejbalový, šachový, turistický, rekreačná telesná výchova; Mestský futbalový klub Strojár

 

Autor textu:

Ladislav Fonód: Z histórie športu. In Lukáč, M. a kol.: Krupina - monografia mesta. Banská Bystrica, 2006, s. 163 - 167.

Anketa

Páči sa Vám naša nová stránka ?

áno (235)
82%

nie (53)
18%

Celkový počet hlasov: 288